Necenzurované Noviny
ročník 3, výtisk 30
Budú vrahovia P. Coufala potrestaní?


 
1. časť. 
 
Miesto  úvodu:  Tí,  ktorí  v  mene  komunistickej ideológie 
donútili svojich  blížnych spáchať samovraždu,  SÚ VRAHOVIA. 
Na  zločiny  takéhoto  typu  sa  nesmie vzťahovať premlčacia 
lehota.  Už  aj  preto,  že  v  kauze  o ktorej budem písať, 
existujú mená  skutočných vinníkov. Zároveň  chcem upozorniť 
GP SR, že v snahe,  urobiť z vraždy samovraždu, sa dostávajú 
do polohy spolupáchateľov. 
V sobotu,  22.2.1992 v  slovenských novinách  "PRÁCA" vyšiel 
článok pod názvom "ZNÁSILNENÁ PRAVDA", v ktorom sa píše: 
"Vyšetrovanie sa  skončilo, zabudnite! Asi takto  by sa dalo 
zhrnúť    obnovené   a    zastavené   vyšetrovanie    dosiaľ 
nepotrestanej a záhadnej  vraždy ilegálne vysväteného kňaza, 
benediktína,   Ing.   PŘEMYSLA   COUFALA,   CSc.,  rodáka  z 
moravského Prostějova, od smrti ktorého zajtra uplynie už 11 
rokov.  Teológiu  študoval  súkromne  popri  lesníckej škole 
v Brne,  okrem  toho  študoval  aj  externe  na filozofickej 
fakulte.  Roku  1955  odišiel  z  Moravy  do Bratislavy, kde 
pracoval  ako  projektant   a  popri  zamestnaní  vyštudoval 
stavebnú fakultu. Neunikol však sliedivému oku ŠtB, ktorá ho 
sledovala  a neustále  vypočúvala. Stále  žil pod psychickým 
tlakom. 24.2.1981 neprišiel do práce. Našli ho neskôr v jeho 
byte zavraždeného. Na tele  mal mnohé zranenia, vyrazené oči 
i zuby, na tvári  odtlačený podpätok topánky... Vyšetrovanie 
bolo  vtedy z  pochopiteľných dôvodov  zastavené. Nik  nemal 
záujem na objasnení pravdy. Dnes, ako sa vraví, sú iné časy. 
Preto je  zarážajúce, že GP  SR po začatí  vyšetrovania opäť 
náhle  svoju  činnosť  skončila.  Vraj  prípad je zložitý... 
Treba odpúšťať, no nie zabúdať.  Smrť P. Coufala je mementom 
a zaťažkávajúcou  skúškou slovenskej  justície. Má  záujem o 
pravdu"? Článok bol podpísaný skratkou "mar". 
Jeho autor sa volal Marcel Samuhel, ktorý za bývalého režimu 
patril k františkánskej reholi, ktorá  v tom  čase fungovala 
ilegálne. 
V apríli roku  1993 na túre  vo Vysokých Tatrách  sa záhadne 
stratil  a  doteraz  je  nezvestný.  Ešte  pred týmto stačil 
napísať  prehlásenie,  že  v  prípade  jeho  smrti sa nebude 
jednať o samovraždu. Bol si  vedomý, že dopátrať sa k pravde 
v kauze P. Coufala ho môže stáť život. 
Keďže  sa  mi  podarilo  získať  k  tomuto  prípadu  závažné 
materiály v rozsahu vyše 500  strán, rozhodnul som sa, že sa 
budem  snažiť   dokončiť  to,  v  čom   bol  Marcel  Samuhel 
prerušený.  Považujem  to  za   svoju  morálnú  a  občianskú 
povinnosť. Nechcem a nemienim mlčať,  lebo by som bol nielen 
spolupracovníkom zla, ale aj spolupáchateľom. 
Budem   konfrontovať   svedectvá   a   názory   priateľov  a 
spolupracovníkov   Ing.  Coufala,   s  výsledkami   šetrenia 
prednovembrovými kompetentnými orgánmi a výsledkami šetrenia 
GP SR po novembri 1989. 
Známy  katolícky  aktivista  pán  Augustín  Navrátil napísal 
23.2.1985  ohľadom  nevysvetlenej   smrti  Ing.  P.  Coufala 
otvorený dopis  prezidentovi ČSSR, FZ  ČSSR, vláde ČSSR,  GP 
ČSSR,  FMV ČSSR.  A  výsledok?  Bol zbavený  svojprávnosti a 
násilne umiestnený na psychiatrickej klinike. 
Čo tak pobúrilo vtedajších  mocných, že takto kruto dokázali 
reagovať  na otvorený  dopis? Citácia  niektorých pasáží nám 
asi  dá dostatočnú  odpoveď. Hneď  úvodná veta,  citujem: "O 
vraždách,  samovraždách, roznom  násilí a  tiež o  únosoch a 
mučení  v  ČSSR  a  aký  je  niekedy v týchto záležitostiach 
postoj orgánov ministerstva vnútra a prokuratúry." 
Opisuje jeho životopis, z ktorého  mimo iného vyplýva, že P. 
Coufal  ovládal angličtinu,  nemčinu, francúzštinu, ruštinu, 
španielčinu,    maďarčinu,   latinčinu,    starogréčtinu   a 
hebrejčinu. 
Potom  píše  o  prvej  závažnej  veci  a to, čo predchádzalo 
násilnej  smrti  P.  Coufala.  Po  prvý  raz  bol 19.12.1980 
vypočúvaný ZNB, potom 19.12.1980 a tak to trvalo až do konca 
jeho  života.  V  januári  1981  ho  začali  vodiť  na nočné 
výsluchy. 
Bolo  mu  naznačované,  že  ak  zloží  čiastku  20  000 Kčs, 
prenasledovanie prestane,  že sa to  zmrazí. Prostredníctvom 
dr. Štefana  Drgoňa, pracovníka SAV 14.2.1981  o 9. hodine v 
jednej  bratislavskej  vinárni  tieto  peniaze  zložil.  Asi 
mesiac  po  tejto  transakcii   Štefan  Drgoň  za  záhadných 
okolností zomrel. 
Dňa  20.2.1981   bol  P.  Coufal  u   svojich  rodičov  doma 
naposledy.   Bol   mimiriadne   vystrašený,   čakal   nejaké 
ultimátum.  Než  odišiel  zo  svojho  bratislavského  bytu k 
rodičom, mal v byte elektrické osvetlenie v poriadku. Keď sa 
ale   22.2.1981  večer   vrátil,  elektrický   prúd  mu  bol 
prerušený, preto  23.2.1981 žiadal opravu,  ktorá ale nebola 
prevedená, takže v osudnú noc nesvietil. 
V utorok 24.2.1981  neprišiel do zamestnania,  v stredu tiež 
nie. Vo  štvrtok 26.2.1981 telefonovala zo  svojho bytu Ing. 
Kopčová, ktorá s ním  v ústave pracovala, pani Machovičovej, 
že Ing. Coufal  nebol dva dni v zamestnaní a  že majú o neho 
strach. 
Pani   Machovičová   zavolala   pani   Klíčovej,  (obe  ženy 
upratovali  a starali  sa o  byt menovaného)  ale do bytu sa 
nedostali. Dvere  boli zatvorené a  z vnútornej strany  boli 
zasunuté kľúče. Zatelefonovali na bezpečnosť. 
Prišiel  jeden  príslušník,  ten  otvoril,  no  nebolo počuť 
cvaknutie.  Odtlačky  sa  nebrali,  nikto  nebol vypočúvaný. 
Potom   prišlo   postupne   16   príslušníkov   bezpečnosti, 
uniformovaní, aj  v civile. Prišla  s nimi aj  lekárka MUDr. 
Oberučová. 
Ako tam  príslušníci bezpečnosti chodili, tak  sa pýtali, či 
to nebol špión. 
AKO TO VYZERALO V BYTE? (podnadpis) 
Ležal v  kuchyni, pozdĺž kuchyňskej  linky, ktorá bola  celá 
zakrvavená. Noha  od stola bola ulomená.  Zapaľovač na plyn, 
zavesený na  futre bol tiež  zakrvavený. V kuchynskom  drese 
bola  krv a  odhodené žiletky,  sklo na  linke bolo rozbité. 
Kľúč  od špajzky  bol ohnutý.   Mŕtvý ležal  v krvi.  Ako ho 
vzali, tak  v tej krvi  ostali vytrhnuté vlasy  a otisk jeho 
tela. Bolo tam  14 metrov prádlovej šnúry v  troch kusoch so 
zbytkami  krve, z  ktorých jedna  mala slučku,  čo spolu  so 
zodretým  páskom   kože  na  ľavej   ruke  svedčí,  že   bol 
pravdepodobne  priviazaný.  Šnúra  bola  špatne  vyčistená a 
zostalo na  nej mydlo, taktiež ryhy  boli odtlačené v mydle. 
TIETO ŠNÚRY PRITOM NIKDY V BYTE NEMAL. Tiež šnúra od stolnej 
lampy  bola  pretrhnutá,  boli  tu  ešte zakrvavené kliešte, 
rysovadlá a nože. 
KÚPEĽŇA (podnadpis) 
V umývadle   bola   zaschnutá   krv,   všetko   okolo  krvou 
postriekané.   Jeden   zakrvácaný   uterák   a  dve  utierky 
pošliapané  na  zemi.  Na  záchodových  dverách boli taktiež 
stopy od krve. 
IZBA (podnadpis) 
Dvere  od balkónu  nešli zatvoriť,  obloženie bolo utrhnuté, 
sklo od balkónových dverí bolo rozbité, záclony pochytané od 
krve,  koberec pri  knihovni zakrvácaný,  ležali tam rozbité 
okuliare, sklo na knihovni boli rozbité, rozšliapané. Všetky 
vrecká od nohavíc boli vyvrátené. 
Lekárka  MUDr. Oberučová,  ako je  uvedené i  v uznesení ZNB 
Bratislava  ČVS-44-10-04/1981 povedala  na mieste obhliadky, 
že jednoznačná príčina smrti sa nedá zistiť. 
Vo  štvrtok  26.2.1981  dostali  jeho  rodičia  o 14. hodine 
telegram, že  ich syn je  mŕtvý. V piatok  27.2.1981 išli do 
Bratislavy. Bezpečnosť ich vypočúvala  a povedali im, že ich 
syn  spáchal  samovraždu.  Potom  dali  kľúče  od  bytu pani 
Machovičovej a Klíčovej, aby  tam upratali. Jeden príslušník 
im povedal: "Je to tam hrozné, rodičia tam nesmejú". 
Keď  ženy chodili  do bytu  upratovať, osvetlenie  už bolo v 
poriadku.  Pri  odchode  zhasli  svetlá,  ale  v noci sa tam 
svietilo.  Pani  Machovičovej  bolo   povedané,  aby  o  tom 
nehovorili 
V pondelok  2.3.1981   boli  rodičia  predvedení   na  súdné 
lekárstvo. Popisujú  to nasledovne: "Otvorili  sa dvere, syn 
ležal  na  nosítkach,  bol  po  bradu  prikrytý.  Krk vidieť 
nebolo. Pravú  stranu tváre mal  pretiahnutú, pravé oko  mal 
vyrazené, bola v ňom veľká hrôza.  U oka bola jazva asi 3 cm 
dlhá,  nos mal  malý,  rozmačknutý.  Ľavá strana  tváre bola 
zmačknutá do mesiačka, ľavé oko natrhnuté, na čele zamodralý 
otisk  podpätku.  Na  ľavej  strane  prerazená  lebka, asi v 
priemere jedného centimetra. Na  ľavej strane krku prerazená 
tepna. 
Na 4.3.1981 bol nariadený  jeho prevoz do Hrubčic. Zriadenci 
otvorili truhlu,  že ho musia upraviť.  Aj po týchto úkonoch 
zhromaždení ľudia si všimli, že musel prežívať veľkú hrôzu a 
utrpenie. Keď  si prehliadli jeho  ruky, videli, že  ich mal 
surovo porezané nožom. Rezy  boli šikmé, hlboké, nezacelené, 
krvavé  na  obidvoch  rukách.  V  zápästí  a  predloktí  mal 
podliatiny krve,  na ľavej strane  zodretý pások kože  asi 2 
cm. Prsty  mal čierné, na pravej  ruke konce prstov porezané 
žiletkou,  články  zodreté,  krvavé.  Nohy  mal pod kolenami 
rozrezané. 
Vylúčenie samovraždy dokladám týmito dôvodmi: 
1. Pre jeho hlboké morálné a náboženské presvedčenie. 
2. Jeho vieru v život. 
3. Tak nevypadá byt samovraha. 
4.  Rozpor  medzi  výpoveďami  rodičov  a ostatných občanov, 
ktorí ho po smrti videli so zápisom zo súdnej pitvy. 
5.  Kľúčový  objav  pre  objasnenie  smrti  P.  Coufala bude 
zistenie, prečo  bol po skončení  svojej poslednej cesty  do 
zahraničia stále  vypočúvaný ŠtB. Prečo  bol stále strážený? 
Čo  mu bolo  dávané za  vinu? Prečo  na tieto  otázky orgány 
prokuratúry nedávajú odpoveď? 
6.  Kto  bol  neznámy  muž,  vydávajúci  sa  za  zamestnanca 
poisťovne, ktorý sa pred vraždou potuloval po 8. poschodí? 
7.  Čo bolo  príčinou náhlého  prerušenia elektrického prúdu 
len do jeho bytu v osudnú dobu? 
8. Kto mal záujem a kto chodil v noci už po zistení smrti do 
jeho bytu? 
9. Ako sa  do bytu dostala prádlová šnúra  v troch kusoch so 
slučkou a so stopami krvi, keď šnúru nikdy v byte nemal? 
10.   Boli   brané   otlačky   predovšetkým   na  vražedných 
nástrojoch? 
11. Prečo je odmietané nahliadnutie do fotodokumentácie bytu 
a nahliadnutie do spisov? 
Pri tejto  príležitosti chcem pripomenúť  záhadnú samovraždu 
študenta Švandy,  ktorý bol nájdený  na dne Macochy,  pričom 
mal šaty pohodené  vedľa seba. Tesne pred tým  bol ešte plný 
optimizmu a plánov do budúcnosti.  Jedno mal s Ing. Coufalom 
spoločné. Bol aktívný veriaci katolík a pred smrťou bol tiež 
na návšteve u známeho v Ríme, tiež verejve činného katolíka. 
Toľko z  časti dopisu Augustína  Navrátila. Samozrejme písal 
sa  rok 1985  a on  nemohol tušiť,  že koľko jeho argumentov 
bude nútená potvrdiť až v roku 1991 samotná GP SR. 
Dňa 15.2.1987 pán Augustín  Navrátil adresuje ďalší otvorený 
dopis prezidentovi  ČSSR, FZ ČSSR,  vláde ČSSR, GP  ČSSR, GP 
SSR, FMV ČSSR, ÚV KSČ a ďalším inštitúciam, ohľadom kauzy P. 
Coufala.  Oznámil im,  že za  túto aktivitu  bol obvinený  z 
trestného činu  poburovania podľa § 100,  odst. 1, písm. a), 
odst. 3, písm.  a) Tr. zákona, ktorého sa  mal dopustiť tým, 
že  svojím predchádzajúcim  dopisom hrubo  zkreslil fakty  a 
útočí proti socialistickému štátu. 
Súčasne bol odvlečený do väzby  a po ďalších dvoch mesiacoch 
prevezený do psychiatrickej liečebne  v Kroměříži a bol daný 
na uzavreté oddelenie. Ako vidieť, socialistická justícia sa 
nezaprela. 
Veľmi závažné je aj svedectvo Anny Machovičovej z roku 1987, 
z ktorého vyberáme najzávažnejšie myšlienky: 
"V roku  1980 sa Přemíkovi  podarilo vycestovať do  Francie, 
Anglie a Belgie. Devízový prísľub mu vydali mimo Bratislavu. 
Rodičom  povedal,  že  sa  museli  za  neho  zaručiť  vysoko 
postavení páni, aby nezostal  v zahraničí. Domievala som sa, 
že mohli byť len od ŠtB. 
Keď sa v októbri po troch  týždňoch vracal, čakali sme ho na 
bratislavskom hlavnom  nádraží aj s jeho  trabantom. Z vlaku 
nevystúpil. Mysleli sme si, že zmeškal prípoj vo Viedni. 
ŠtB  ho  vytiahla  z  vlaku  hneď  po  prekročení  hranice v 
Devínskej  Novej Vsi.  Štyria muži  v civilu  rozobrali jeho 
batožinu a zabavili mu dárky. Zachádzali s ním ako s vrahom. 
Vyzliekli ho do  naha. Cestovný pas mu zobrali  s tým, že už 
ho potrebovať  nebude. Keď sa konečne  dostal do svojho bytu 
na Zúbekovej ulici, zistil,že mu chýbajú náboženské knihy. 
Bál sa, aby ilegálnú náboženskú literatúru nenašli aj u mňa. 
Tajne  sme ju  odviezli ku  známym na  dedinu. To už Přemíka 
brali na vyšetrovanie veľmi  často. Chceli vedieť mená ľudí, 
s ktorými  sa   stretnul  v  zahraničí.  Pýtali   sa  ho  na 
dôstojného pána Hnilicu, Tomka,  Revese... Dúfali, že z neho 
vytiahnú väzby na Vatikán. 
A začali  už aj  s  výrobou  dôkazov. Napríklad  mu ukázali, 
výbornú  fotomontáž,  kde  bol  v kňažskom rúchu s  biskupom 
Hnilicom. 
Ešte koncom januára 1981 Přemík  vzrušene pribehol s tým, že 
pokiaľ okamžite  zloží 20 000  Kčs, vyšetrovanie sa  zmrazí. 
Zohnal 14  000 Kčs a zbytok  sľúbil zohnať do troch  dní. Ja 
som mu tiež zapožičala 3. 000 Kčs. 
V ten  deň, keď  sa vrátil   od rodičov,  práve v  jeho byte 
nesvietilo  svetlo.  Nefungovali  ani  automatické  poistky. 
Nechal lístok údržbárovi s prosbou o opravu. 
26.2.1981  mi telefonovali,  že Přemík  nebol už  dva dni  v 
robote.  Jeho kolegovia  ho už  pred tým  hľadali u mňa, ale 
nebola som doma. Mali o neho strach. Zatelefonovala som pani 
Klíčovej,  lebo  sme  mali  kľúče  od  jeho bytu. Otvoriť sa 
nedalo. Ani na zvonenie nikdo nereagoval. 
V hrôze sme zavolali bezpečnosť. Prišiel jeden príslušník VB 
a domovej  dôverníčke  kázal   zohnať  údržbára.  Ten  potom 
vypáčil  dvere  a  policajt  prehlásil,  že  boli  z  vnútra 
zamknuté.  Nebola  to  pravda.  Kľúče  síce  boli  vo vnútri 
zasunuté, ale bolo len zabuchnuté. Policajt tvrdil, že smrdí 
plyn.  Prikázal  údržbárovi,  aby  na  WC  zatvoril  plynový 
ventil. 
Na druhý deň sme museli  ísť na políciu, kde nás vypočúvali. 
Dali  nám kľúče  od bytu.  Keď sme  ho otvorili,  čakala nás 
hrôza. 
V kúpelni mal  otáčacie umývadlo, ktoré bolo  plné krvi, ani 
kúsok  bieleho nebolo  vidieť. Vo  vani bolo  toľko krvi, že 
nestihla odtiecť a vznikol z  nej krvný hríb, v priemere asi 
dvadsaťcentimetrový.  Vaňa  a  umývadlo  boli ucpané krvnými 
zrazeninami. 
Stačili  sme si  ešte všimnúť  stopy po  krvavých rukách  na 
stenách, za  zakrvavenými záclonami sme našli  tri kusy šnúr 
so slučkami. 
V pitevni sme  ho mali identifikovať aj  s jeho matkou. Bolo 
ho ťažké  poznať. Dvaja eštebáci sa  vyžívali v našom úžase. 
To oko, ktoré mal Přemík  vonku, bolo strašne vystrašené. Na 
ľavej strane  čela mal do  hlavy prerazenú dieru  o veľkosti 
kovovej päťkoruny.  Mal natrhnuté ucho, vlasy  vytrhané aj s 
kožou.  Na  krku  mal  reznú  ranu.  Neviem  ako veľkú, lebo 
zriadenec  nám ho  nechcel ukázať  celého. Po  pitve rodičov 
informovali, že spáchal samovraždu." 
MÁRNÝ BOJ ZÚFALÝCH RODIČOV (podnadpis) 
V snahe,  dovolať sa  pravdy, adresovali  rodičia P. Coufala 
28.5.1981  otvorený  dopis   prezidentovi  republiky,  ktorý 
prešetrovala Mestská  prokuratúra v Bratislave  pod č.j. KPt 
840/81  a prokurátor  JUDr. Miloslav  Jakšík ich  podnet ako 
nedôvodný odložil. 
Dňa  17.8.1983  adresovali  kancelárii  prezidenta republiky 
ďalší podnet, ktorý bol odstúpený  GP SSR. Tá 22.11.1983 pod 
č.j.   ll/1GPt  293/82-36   ich  podnet   taktiež  odložila. 
Rozhodnutie podpísal JUDr. Serbin. 
 
Pokračovanie v budúcom čísle. 
Vladimír  Pavlík 
 
Dodatok: PROSÍM  VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO  KAUZE NIEČO VEDIA, 
ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM. 
 




Čas zpracování: 0.31 s
Zpracováno 7 záznamů

Tento seznam má pouze informativní charakter, je neprodejný a byl pořízen na internetu
dne: 22.02.2019, 21:26:14 hod.

Informace jsou čerpány z databáze N.I.T.C., s.r.o., aktualizované dne 01.05.2000
Obsahové připomínky a reklamace zasílejte na adresu petr@cibulka.cz


Copyright © 1999 GreenBottle Software



TOPlist