Necenzurované Noviny
ročník 3, výtisk 31
Budú vrahovia P. Coufala potrestaní?


 
2. časť. 
 
Po  novembri 1989  sa kauza  P. Coufala  začala dostávať  do 
popredia.  Písali o  ňom naše,  aj zahraničné  noviny. Mnoho 
ľudí, kňazov  a cirkevných hodnostárov sa  snaží, aby prípad 
bol  objasnený.  Žiaľ,  bezvýsledne.  Ponovembrová  justícia 
odkojená na báze zločineckej komunistickej ideológie trvá na 
svojom. To znamená, na samovražde. 
SLEPOTA PONOVEMBROVEJ GP SR (podnadpis) 
Dňa  28.6.1991  vydala  vyšetrovateľka  GP  SR  JUDr.  Lýdia 
Rácková uznesenie  pod značkou: III  Vg 7/90, ktoré  malo 41 
strán. V  snahe zakryť to, čo  zakryť nejde, pomohla vlastne 
usvedčiť a  odhaliť, čo malo byť  zatajené. Vzhľadom k tomu, 
že toto uznesenie odhaľuje  špinavé praktiky nielen ŠtB, ale 
aj tých, čo mali dbať o dodržiavanie zákona, zverejňujeme ho 
v celom  znení.   Už  aj  preto,  aby   pravda  sa  nemusela 
donekonečna zakrývať a vrahovia nech  začnú mať pocit, že za 
svoje činy sa budú musieť zodpovedať. 
 
UZNESENIE. 
Podľa  §  172  ods.1  písm.  b)  Tr. por. zastavujem trestné 
stíhanie v trestnej veci  vraždy so spolupáchateľstvom podľa 
§ 9 ods.2, 219 Tr. zák.(v zmysle novely Tr. zák. podľa § 219 
ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.), v ktorej bolo podľa § 160 ods. 
1 Tr. por. začaté  trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľky 
GP  SR  č.III  Vg  7/90  zo  dňa  4.4.199O  na tom skutkovom 
základe, že 
Nezistené osoby v noci z 23.  na 24. februára 1981 v byte č. 
21/8  na  ulici  Ľuda  Zúbka  v  Bratislave  spôsobili  Ing. 
Přemyslovi Coufalovi, CSc., nar.  9.1. 1932, rozsiahle rezné 
rany  na jeho  predlaktiach  a  lakťových jamách  oboch rúk, 
ktorým v dôsledku vykrvácania z ciev na mieste podľahol, 
pretože  skutok nie  je trestným   činom a  nie je  dôvod na 
postúpenie veci. 
 
O d ô v o d n e n i e : 
 
Dňa  9.3.1990 generálny  prokurátor SR  pod sp.  zn. VII GPt 
4/90 odovzdal na preverovanie vyšetrovateľovi GP SR anonymný 
podnet  zo  dňa  4.3.1990  pre  podozrenie  z trestného činu 
vraždy Ing. Přemysla Coufala, CSc., nar. 9.1.1932. 
Anonymný  pisateľ vo  svojom liste,  ku ktorému  priložil aj 
článok  z  Lidovej  demokracie  s  názvom  "Sebevražda  nebo 
vražda"  publikovaný 3.3.1990,  poukázal na  nepresvedčivosť 
výsledkov  vyšetrovania  príčin  úmrtia  Ing.  Coufala, CSc. 
Prostredníctvom   obsahu   uvedeného   článku   konfrontoval 
oficiálne   závery   o    samovražde   s   výpoveďami   Anny 
Machovičovej, Vojtěšky Rihoškovej a iných svedkov, z ktorých 
vyplývalo podozrenie, že  menovaný nespáchal samovraždu, ale 
ako tajne  vysvätený kňaz sa  stal obeťou vraždy  zosnovanej 
ŠtB. 
Nezávisle  na   tomto  oznámení  bol   tunajšej  prokuratúre 
12.2.1990 z GP  ČSFR odstúpený v danej veci  aj podnet matky 
nebohého  Zdeňky   Coufalovel,  ktorá  sa   s  odvolaním  na 
svedectvo  Anny  Machovičovej   tiež  dovolávala  opätovného 
prešetrenia príčin úmrtia svojho syna. 
S poukazom   na  uvedené   skutočnosti  bolo   pred  začatím 
trestného stíhania vykonané najprv  preverovanie podľa § 158 
Tr.  por.  V  rámci  neho  bol  okrem  iného  zadovážený  aj 
vyšetrovací spis Správy ZNB hl.  m. Bratislavy a Zsl. kraja, 
Odboru vyšetrovania  Mestskej správy VB  v Bratislave (ďalej 
len  Mestská  správa  VB  v  Bratislave)  č.  VV-15/10-1982, 
ktorého súčasťou bol aj  obsah vyšetrovacieho spisu Obvodnej 
správy ZNB Bratislava IV č. VV-44/10-04-04/81. 
Preskúmaním predmetného spisu  bolo zistené, že vyšetrovanie 
príčin  úmrtia  Ing.   Přemysla  Coufala,  CSc.,  realizoval 
pôvodne  vyšetrovateľ Obvodnej  správy ZNB  Bratislava IV  a 
neskôr,   na   základe   pokynu   mestského   prokurátora  v 
Bratislave, vyšetrovateľ Mestskej správy VB v Bratislave. 
V oboch prípadoch bolo vo veci začaté trestné stíhanie podľa 
§ 160 ods. 1  Tr. por. pre trestný čin  účasti na samovražde 
podľa § 230 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa 
24.2.1981 Ing. Přemysl Coufal,  CSc., nar. 9.1.1932, spáchal 
vo  svojom  byte  v  Bratislave  na  ulici  Ľuda Zúbka č. 21 
samovraždu podrezaním žíl na oboch rukách. 
Vzhľadom  na to,  že výsledkami  vyšetrovania nebolo zistené 
zavinenie  iných  osôb,  vo   veci  bolo  opakovane  trestné 
stíhanie  zastavené podľa  § 172  ods. 1  písm. b)  Tr. por. 
(uznesenie vyšetrovateľa  Obvodnej správy ZNB  Bratislava IV 
č.   VV-44/10-04-04/81   zo   dňa   26.4.1981   a  uznesenie 
vyšetrovateľa   Mestskej   správy   VB   v   Bratislave   č. 
VV-15/10-1982 zo dňa 21.12.1982). 
Analýzou obsahu  vyšetrovacieho spisu bolo  však zistené, že 
meritórne  rozhodnutia vyšetrovateľov  o zastavení trestného 
stíhania  boli  prinajmenšom  vydané  predčasne.  V  postupe 
vyšetrovateľov  boli  totiž  zistené  také nedostatky, ktoré 
vážne   spochybnili   zákonnosť    a   objektívnosť   celého 
vyšetrovania. 
Predovšetkým nebola venovaná  náležitá pozornosť zisťovaniu, 
zaisťovaniu a vyhodnocovaniu stôp. Bez povšimnutia boli tiež 
ponechané   také  skutočnosti   vyplývajúce  z  jednotlivých 
dôkazov,   ktoré  boli   významné  pre   posúdenie  pohnútky 
samovraždy, ev.  vraždy (napr. vzťah  Ing. Coufala k  viere, 
jeho  vypočúvanie ŠtB,  účel jeho  zahraničných ciest,  suma 
20  000 Kčs,  ktorú mal  krátko pred  svojou smrťou  zložiť, 
rozpory  medzi  správou  obhliadajúcej  lekárky  a znaleckým 
posudkom  znalcov  z  odvetvia  súdneho  lekárstva  a  iné). 
Napokon ani  dôkazy, ktoré boli  zadovážené, neboli vykonané 
kvalitne, najmä výsluchy svedkov. 
S poukazom   na   výsledky   preverovania,   ako  aj  dôkazy 
obsiahnuté v predložených oznámeniach, začala vyšetrovateľka 
GP SR uznesením č. III  Vg 7/90 trestné stíhanie pre trestný 
čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, 219 Tr. zák. 
Uvedené  skutočnosti totiž  nasvedčovali tomu,  že nezistené 
osoby v  noci z 23. na  24. februára 1981 v  byte č. 21/8 na 
ulici  Ľuda  Zúbka  v  Bratislave  spôsobili Ing. Přemyslovi 
Coufalovi, CSc., nar. 9.1.1932, rozsiahle rezné rany na jeho 
predlaktiach a lakťových jamách oboch rúk, ktorým v dôsledku 
vykrvácania z ciev na mieste podľahol. 
V rámci  vykonaného  vyšetrovania  bolo  vypočutých vyše 100 
svedkov, vrátane znalcov z odvetvia súdneho lekárstva, ďalej 
boli  zadovážené vecné  a listinné  dôkazy, fotodokumentačný 
materiál, bolo tiež vykonané znalecké dokazovanie. 
Vyhodnotením  všetkých  zadovážených   dôkazov  bol  zistený 
nasledovný skutkový stav: 
Neobjasnené  okolnosti  úmrtia  Ing.  Coufala,  CSc., boli v 
značnej miere oprávnene predmetom  sťažností a oznámení, ako 
aj  kritiky   prednesenej  na  stránkach   rôznej  tlače.  Z 
výsledkov vyšetrovania  vyplynulo, že o  osobu Ing. Přemysla 
Coufala, CSc.,  skutočne prejavila záujem  ŠtB. Tento záujem 
nebol náhodný. 
Podľa  čl. 32  Ústavy ČSFR  medzi základné  práva a  slobody 
občanov  našej  republiky  patrí  aj  sloboda  vyznania.  Do 
novembrových udalostí roku 1989  bola táto sloboda v značnej 
miere  obmedzovaná  a  to  predovšetkým  predpismi o štátnom 
dozore   nad  cirkvami   a  náboženskými   spoločnosťami.  Z 
uvedeného  dôvodu   mnohí  z  našich   občanov,  ktorí  mali 
predpoklady  pre  výkon  funkcie  duchovného  a  mali záujem 
pôsobiť v  cirkevnej sfére, nepožiadali  o štátny súhlas  na 
výkon duchovenskej alebo  kazateľskej činnosti. Túto činnosť 
vykonávali preto tajne. 
Legálne pôsobiaca,  ale najmä tajná cirkev,  bola však často 
predmetom  záujmu  ŠtB.  Tak  tomu  bolo  aj  v prípade Ing. 
Pěmysla Coufala, CSc. 
Vyšetrovaním bolo zistené, že Ing. Přemysl Coufal, CSc., bol 
už   od  detstva   hlboko  nábožensky   založený.  Súkromným 
individuálnym   štúdiom  získal   teologické  vzdelanie.   V 
šesťdesiatych     rokoch    bol     tajne    vysvätený    za 
rímsko-katolíckeho duchovného  a neskôr dosiahol  aj hodnosť 
opáta rádu benediktínov. Často cestoval do zahraničia, najmä 
do  krajín  západnej  Európy,  kde  navštevoval  kláštory  a 
rehoľné domovy.  Udržiaval široké kontakty  s predstaviteľmi 
rímsko-katolíckej  a   inej  cirkvi  doma   i  v  zahraničí. 
Nadväzoval aj vzťahy  s československou kňažskou emigráciou. 
Vďaka týmto kontaktom mal dobrý  predľad o situácii v cirkvi 
aj mimo územia republiky. 
Pozornosti  ŠtB však  neuniklo ani  jeho široké  vzdelanie a 
mimoriadné schopnosti. 
O jeho  vzťahu  k  viere  a  postavení  v  cirkvi vypovedali 
viacerí svedkovia. 
Jeho  rodičia  Zdeňka  a  Leopold  Coufaloví,  ako aj blízki 
spolupracovníci  Marta Adame,  Štefan Halienka,  Ing. Angela 
Kopčová, Ing.  Ľudmila Lajčáková, Ing.  Vladimír Mišík, Ing. 
Kamil Morvay, Ing. Bohumír Pechočiak, Ing. Martin Švec, Ing. 
Libor Taliga a ďalšie osoby  potvrdili, že Ing. Coufal, CSc. 
bol hlboko veriacim katolíkom. Mnohí z menovaných sa zároveň 
domievali,  že nebol  len radovým  veriacim, ale  že bol  aj 
kňazom, či dokonca vyšším cirkevným hodnostárom. 
Aké postavenie mal Ing. Coufal,  CSc. v cirkvi, bolo zistené 
najmä výpoveďami svedkov z radov duchovných, ako napr. Petra 
Dubovského,  Juraja  Gaburu,  Martina  Hrbču,  Petra Jaďuďa, 
Stanislava Jordana, Stanislava Krátkého, Jána Malého, Jozefa 
Maráška, Antona  Vanču a Milana  Vavríka, ale aj  výpoveďami 
ďalších svedkov, Jozefa Mužilu, Františka Halása a Ing. Jána 
Bicka. 
Z výpovede svedka  Jozefa Maráška vyplýva  aj tá skutočnosť, 
že o postavení Ing. Coufala,  CSc. v cirkvi mali vedomosť aj 
niektorí cirkevní hodnostári vo Viedni. Potvrdil tiež, že sa 
menovaný   v   zahraničí   stretával   s   veriacimi  a  ich 
predstavenými. 
O takýchto kontaktoch, ako aj  o nadväzovaní vzťahov s našou 
kňažskou  emigráciou sa  zmienili aj  svedkovia Anton Vančo, 
Štefan  Halienka, Martin  Hrbča, Ing.  Vladimír Mišík,  Ing. 
Kamil Morvay, Ing. Libor Taliga a Ing. Ján Bicko. 
Ako  však  vyplýva  z   výpovedí  väčšiny  svedkov  z  radov 
príbuzných, priateľov a  spolupracovníkov, Ing. Coufal, CSc. 
sa o svojom tajnom vysvätení, o svojich vzťahoch v duchovnej 
sfére a o účele svojich zahraničných ciest málo zdôveroval. 
V tejto  súvislosti svedok  Jozef Marášek,  ktorý sa rovnako 
ako Ing.  Coufal, CSc. zaujímal o  život cirkvi v zahraničí, 
uviedol,  že  sa  mu  menovaný  pred  odchodom  na  poslednú 
zahraničnú cestu  zdôveril s tým, že  na požiadanie Vatikánu 
má vypracovať správu o situácii v cirkvi u nás. 
Ďalším  vyšetrovaním bolo  zistené,  že  už v  polovici roku 
1980,   kedy  si   Ing.  Coufal,   CSc.  vybavoval  poslednú 
zahraničnú cestu,  začala ŠtB pracovať  okolo jeho osoby.  Z 
jeho  žiadosti   o  vydanie  vycestovacej   doložky  zo  dňa 
25.7.1980  totiž  vyplýva,  že  u  orgánov  pasov  a  víz  v 
Bratislave bol blokovaný I. Správou FMV v Prahe. Ďalej z nej 
vyplýva,   že  bola   podaná  protekčne   a  že   k  vydaniu 
vycestovacej  doložky  došlo  iba  vďaka súhlasu blokujúceho 
orgánu, o ktorý požiadala intervenujúca osoba. 
Týmto zisteniam korešpondujú aj ďalšie dôkazy. Svedkyňa Anna 
Machovičová uviedla, že sa jej menovaný zmienil o tom, že má 
problémy s vybavovaním vycestovacej doložky  a že sa v tejto 
veci obrátil o pomoc na ich spoločného známeho RNDr. Štefana 
Drgoňa,  CSc. Aj  keď  toto  tvrdenie nemohlo  byť preverené 
výpoveďou RNDr. Štefana Drgoňa , CSc., pretože zomrel krátko 
po smrti Ing. Coufala, CSc. bolo však potvrdené svedkom Ing. 
Milanom  Gregušom,  vtedajším  pracovníkom  XII.  správy FMV 
v Bratislave, ktorý sa s  RNDr. Drgoňom, CSc. kontaktoval. Z 
výpovede svedka  vyplýva, že vycestovaciu  doložku vybavoval 
prostredníctvom I. správy FMV, teda tej, ktorá Ing. Coufala, 
CSc., blokovala. 
Ďalšie udalosti, ktoré  nasledovali po absolvovaní poslednej 
zahraničnej   cesty   Ing.   Coufala,   CSc.   v  roku  1980 
nasvedčovali tomu,  že blokácia a na  druhej strane udelenie 
súhlasu na vycestovanie sledovali osobitný zámer. Potvrdzuje 
to predovšetkým  osobná prehliadka, ktorej  bol menovaný pri 
návrate z uvedenej cesty  podrobený na hraničnom priechode v 
Bratislave-Devínskej Novej Vsi dňa 2.10.1980. 
Ako   ukázali  výsledky   vyšetrovania,  osobnú   prehliadku 
nariadila  I. Správa  FMV v  Prahe. Jej  účelom bolo  získať 
ďalšie  poznatky a  kompromitujúci materiál  o činnosti Ing. 
Coufala, CSc. v cirkevnej sfére a na základe nich ho spolu s 
doterajšími   poznatkami   o   jeho   činnosti   donútiť  ku 
spolupráci. Dôkazom  toho sú napokon aj  následné výsluchy a 
sledovanie jeho osoby ŠtB. 
O vykonaní  osobnej prehliadky,  prípadne aj  o sledovaní  a 
výsluchoch  sa Ing.  Coufal, CSc.  zmienil viacerým  osobám, 
napr.  Ing. Angele  Kopčovej, Ing.  Ľudmile Lajčákovej, Ing. 
Kamilovi  Morvayovi,  Ing.   Bohumírovi  Pechočiakovi,  Ing. 
Ladislavovi   Sajkovi,  Ing.   Liborovi  Taligovi,   Petrovi 
Dubovskému,  Jánovi  Malému,  Jozefovi  Maráškovi,  Milanovi 
Vavríkovi,   Gustávovi  Ribanskému,   Ing.  Jánovi  Bickovi, 
Borisovi Ferjenčíkovi, Pavle Klíčovej a Anne Machovičovej. 
Z výsluchov niektorých  svedkov vyplýva, že  sa Ing. Coufal, 
CSc. zdôveril aj s tým,  že Štb požaduje od neho spoluprácu. 
Táto   skutočnosť  je   zrejmá  z   výpovedí  Ing.   Ľudmily 
Lajčákovej,  Ing.   Libora  Taligu,  Milana   Vavríka,  Anny 
Machovičovej a Ing. Kamila Morvaya. 
O aký druh  informácii mala záujem  ŠtB, dokumentuje výpoveď 
svedka  Ing.  Kamila  Morvaya.  Z  nej  vyplýva,  že  išlo o 
informácie z oblasti tajnej cirkvi. 
Ďalšie zistené skutočnosti nasvedčujú  tomu, že Ing. Coufal, 
CSc.  si bol  vedomý toho,  že  sa  ho ŠtB  snaží donútiť  k 
spolupráci na základe kompromitujúcich materiálov. Niektorým 
svedkom sa totiž zmienil o tom,  že ŠtB vedela všetko o jeho 
počínaní v zahraničí, že už  tam si všimol, že je sledovaný, 
že  mu pri  osobnej  prehliadke  pri návrate  zo zahraničnej 
cesty zobrali prospekty, že mu bol niekým bez jeho vedomia z 
pracoviska zapožičaný jeho telefónny záznamník, že sa ho pri 
výsluchoch dotazovali  na emigrantov, konkrétne  aj na Piusa 
Krivého, s ktorým bol v kontakte a podobne. 
Ďalšie závažné informácie v uvedenom smere boli však získané 
z bezprostrednejších   zdrojov,  než   sú  uvedené  svedecké 
výpovede.  Bol zadovážený  prísne tajný  spis I.  Správy FMV 
osobný  podzväzok č.  10442  391  založený na  Ing. Přemysla 
Coufala,  CSc.,(tvorí utajovanú  časť vyšetrovacieho spisu). 
Boli však vypočutí aj príslušníci ŠtB. 
Týmito dôkazmi bolo jednoznačne potvrdené, že I. Správa FMV- 
spravodajská   služba  (rozviedka)   chcela  za   súčinnosti 
podriadenej zložky Oblastného odboru  v Bratislave získať ku 
spolupráci  Ing.  Přemysla  Coufala,  CSc.  Menovaný mal byť 
zapojený  do   získavania  poznatkov  z   oblasti  cirkvi  v 
prepojení na  zahraničie, mal preniknúť  do centier kňažskej 
emigrácie vrátane  Vatikánu, Slovenskej charity  vo Viedni a 
Svetového kongresu Slovákov. 
Prípad  Ing.  Coufala,  CSc.  rozpracovávali príslušníci ŠtB 
Miloš Dospiva,  krycím menom Kotva,  referent 31. odboru  I. 
Správy  FMV   v  Prahe  a  JUDr.   Anton  Obranec,  referent 
Oblastného odboru I. Správy FMV v Bratislave. 
Obaja  menovaní  zhodne  vypovedali,  že  Ing. Coufala, CSc. 
začali  rozpracovávať  v  roku  1980  na  základe obdržaného 
poznatku  o  jeho  nelegálnej  činnosti  v  cirkvi  a úzkych 
kontaktoch s cirkevnými predstaviteľmi  v zahraničí. V rámci 
zhromažďovania ďalších poznatkov zistili,  že v minulosti už 
spolupracoval 10 rokov so štátnou bezpečnosťou, konkrétne so 
Správou ŠtB v Bratislave na úseku ochrany ekonomiky. 
JUDr.  Obranec  naviac  uviedol,   že  z  titulu  uplatnenia 
požiadavky  blokácie   v   rámci   realizovaného     prípadu 
sa  dozvedel aj  o zámere  Ing. Coufala,  CSc. vycestovať  v 
druhej polovici roku 1980  do zahraničia, do krajín západnej 
Európy.  Z uvedeného  dôvodu mu  nechal vykonať  pri návrate 
osobnú  prehliadku, v  rámci ktorej  sa uňho  našli nahrávky 
liturgických  obradov a  literatúra, z  ktorých časť  nebola 
vhodná na rozmnožovanie v našej republike. 
Svedkovia Miloš Dospiva a JUDr. Anton Obranec ďalej uviedli, 
že  po   zhromaždení  potrebných  poznatkov   pristúpili  ku 
kontaktovaniu  sa s  Ing.  Coufalom,  CSc. ešte  koncom roku 
1980. Svedok Dospiva pre odstup času nevedel uviesť, koľkých 
stretnutí  sa  zúčastnil  spoločne  s  JUDr. Obrancom, JUDr. 
Obranec  však jednotlivé  kontakty upresnil.  Uviedol, že  k 
prvému  kontaktu,  t.j.  k   typovaciemu  pohovoru  došlo  v 
decembri  1980  pred  Vianocami   a  že  o  sprostredkovanie 
stretnutia požiadal  jedného z príslušníkov ŠtB,  ktorý už v 
minulosti  prišiel  do  styku  s  Ing.  Coufalom,  CSc.  Pri 
výsluchu zistil,  že Ing. Coufal, CSc.  vypovedal pravdivo o 
svojej  nelegálnej činnosti  v cirkvi,  o prenášaní  tajných 
správ do zahraničia, o situácii  cikvi u nás, o organizovaní 
tajných   vysviacok   kňazov   v   zahraničí   a  o  ďalších 
skutočnostiach. 
Svedok  ďalej  uviedol,  že  potom  sa  uskutočnili ešte dve 
schôdzky, v rámci ktorých  poskytol Ing. Coufal, CSc. ďalšie 
informácie a priniesol aj písomne vypracované správy. 
Svedok Miloš  Dospiva uviedol, že schôdzky  s menovaným mali 
dobrý  priebeh,  uskutočnili  sa  v  priateľskej  atmosfére. 
Stačilo mu niečo naznačiť a  sám postupne o veciach hovoril. 
Nebolo schôdzky, na ktorú  by nedoniesol niečo nové, napriek 
tomu však bolo na ňom vidno, že vie toho ešte viac. Javil sa 
mu ako silný človek povahou i telesným vzrastom a ako človek 
plný elánu. 
JUDr. Obranec ho  charakterizoval ako čestného, pracovitého, 
skromného  a   inteligentného  človeka.  Zdal   sa  mu  však 
psychicky labilnejší. 
Pokračovanie v budúcom čísle. 
 
Vladimír  PAVLÍK 
 
Dodatok: PROSÍM  VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO  KAUZE NIEČO VEDIA, 
ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM. 
 




Čas zpracování: 0.34 s
Zpracováno 7 záznamů

Tento seznam má pouze informativní charakter, je neprodejný a byl pořízen na internetu
dne: 25.08.2019, 17:44:53 hod.

Informace jsou čerpány z databáze N.I.T.C., s.r.o., aktualizované dne 01.05.2000
Obsahové připomínky a reklamace zasílejte na adresu petr@cibulka.cz


Copyright © 1999 GreenBottle Software



TOPlist