Necenzurované Noviny
ročník 3, výtisk 32
Budú vrahovia P. Coufala potrestaní?


 
3. časť. 
 
Obaja  svedkovia potvrdili,  že Ing.  Coufalovi, CSc.  počas 
rozhovorov jasne povedali, aký majú s ním  zámer.  Apelovali 
pritom na skutočnosť, že už  aj v minulosti spolupracoval so 
štátnou bezpečnosťou, a  že má s tým už  skúsenosti a nemusí 
sa ničoho báť. 
Priznali, že menovaného považovali  za vhodný typ na uvedený 
druh  spolupráce,  najmä  pre  jeho  široké  znalosti  danej 
problematiky  a rozsiahle  kontakty  doma  i v  zahraničí. Z 
uvedeného dôvodu bol pre nich mimoriadne zaujímavý človek. 
Pokiaľ  ide o  otázku sledovania,  obaja priznali  maximálne 
krátkodobé  sledovanie  Ing.  Coufala,  CSc.  sledovačkou po 
uskutočnení typovacieho pohovoru.  Pravdivosť tohto tvrdenia 
sa  však nepodarilo  náležite objasniť,  nakoľko záznamy  zo 
sledovačiek boli skartované. 
K otázke  rozpracovávania osoby  Ing. P.  Coufala, CSc. boli 
vypočutí aj ďalší príslušníci ŠtB. 
Náčelník 31.  odboru I. Správy FMV  Jan Pěnčík, krycím menom 
Pozorný,   potvrdil,  že   preverovaním  poznatkov   o  Ing. 
Coufalovi, CSc. bol poverený  pracovník odboru menom Kotva v 
súčinnosti  s Oblastným  odborom v  Bratislave a  že sa Ing. 
Coufal,  CSc.  javil  ako  perspektívny  typ pre spoluprácu. 
Nevedel si  spomenúť, či v  tomto prípade nariaďoval,  alebo 
rušil blokáciu na Ing. Coufala,  CSc. a či bola u menovaného 
uplatnená  požiadavka  na  výnimku   z  blokácie  za  účelom 
vycestovania   do   zahraničia.   Na   obsah   informácií  o 
kontaktovaní  sa s  Ing.  Coufalom,  CSc., ktoré  obdržal od 
pracovníka Kotvu, sa už nepamätá. 
Referent 31.  odboru Správy FMV  Július Szabó, krycím  menom 
Takáč, vypovedal, že na ich odbore boli získavané poznatky o 
činnosti  Ing.  Coufala,  CSc.  za  účelom  jeho získania ku 
spolupráci  a že  v rámci  vykonanej lustrácie,  o ktorú  on 
požiadal, zistil,  že Ing. Coufal,  CSc., bol evidovaný  ako 
spolupracovník  Správy  ŠtB  v  Bratislave  po línii ochrany 
ekonomiky.  Ďalej uviedol,  že Ing.  Milan Greguš, pracovník 
XII. Správy FMV v Bratislave,  mal na neho v uvedenom období 
požiadavku  vo  veci  vycestovania  Ing.  Coufala,  CSc.  do 
zahraničia s tým, že to vybavuje pre svoj "styk". 
Bolo  zistené, že  uvedenou osobou  bol RNDr.  Štefan Drgoň, 
CSc.  V tejto  súvislosti  bol  vypočutý Ing.  Milan Greguš, 
ktorý  potvrdil, že  RNDr.  Štefan  Drgoň., bol  jeho "lepší 
známy" a že na jeho  požiadavku intervenoval vo veci vydania 
vycestovacej  doložky Ing.  Coufalovi, CSc.,  ktorého osobne 
nepoznal. 
K údajom uvedeným v žiadosti  o vydanie vycestovacej doložky 
Ing.  Coufala,  CSc.  z  roku  1980  bol vypočutý Ján Gabrš, 
náčelník oddelenia  Odboru pasov a víz  Správy ZNB hl. mesta 
Bratislavy a Zsl. kraja. Menovaný uviedol, že zo žiadosti je 
zrejmé, že Ing. Coufal, CSc.  bol blokovaný I. Správou FMV v 
Prahe, pričom  žiadosť bola podaná  protekčne na nepríslušný 
úrad pasov a víz, na odbor,  na ktorom vtedy pracoval a že k 
vydaniu  vycestovacej  doložky  bol  daný súhlas blokujúceho 
orgánu. Pravdivosť  jeho výpovede bola  potvrdená aj správou 
Úradovne pre pasovú službu a cudzineckú agendu v Bratislave. 
Ďalej  bolo zistené,  že osobou,  ktorá sprostredkovala prvé 
stretnutie  medzi JUDr.  Obrancom, Milošom  Dospivom a  Ing. 
Coufalom, CSc.  bol Ing. Viliam Gubo,  pracovník XII. Správy 
FMV  v  Bratislave.  Menovaný  uviedol,  že  po  tom,  čo na 
požiadanie  svojho  nadriadeného  Bohuša  Vavru  v roku 1980 
zaniesol  na  pracovisku  Ing.   Coufalovi,  CSc.  obálku  s 
československým  pasom a  po tom,  čo menovaného  požiadal o 
odbornú   konzultáciu  z   oblasti  poľnohospodárstva,   bol 
Oblastným  odborom  FMV  v   Bratislave  vyzvaný  o  podanie 
vyjadrenia k  predmetu stretnutia s  Ing. Coufalom, CSc.  Po 
napísaní  vyjadrenia  ho  tento  oblastný  odbor  požiadal o 
sprostredkovanie  stretnutia s  Ing. Coufalom,  CSc., čo  aj 
urobil. 
V tejto súvislosti bol vypočutý  aj náčelník XII. Správy FMV 
v Bratislave Jozef Vavro, ktorý k veci nevedel uviesť žiadne 
skutočnosti. Jeho zástupca Bohuš  Vavro vypovedal, že s Ing. 
Coufalom,  CSc.   sa  poznal  osobne.  Zoznámil   sa  s  ním 
prostredníctvom svojej svokry Margity Mrínovej, u ktorej bol 
Ing.  Coufal,  CSc.  v   podnájme  v  šesťdesiatych  rokoch. 
Priznal, že mu v niekoľkých prípadoch vybavoval vycestovaciu 
doložku. Či  ju vybavoval aj v  roku 1980, na to  sa nevedel 
rozpamätať. 
Z uvedených dôkazov vyplýva, že  Ing. Coufal, CSc. by zrejme 
bez  intervencie funkcionárov  XII. Správy  FMV v Bratislave 
nebol obdržal vycestovaciu doložku, nakoľko už bol blokovaný 
I. Správou  FMV v Prahe.  Po návrate zo  zahraničnej cesty s 
ním ŠtB vykonala typovací pohovor  a oboznámila ho s úmyslom 
získať ho  pre spoluprácu v  spravodajskej službe v  oblasti 
cirkvi. 
Ďalšími  výsledkami  vyšetrovania   bolo  zistené,  že  Ing. 
Coufal,  CSc.  k  ponúkanej   spolupráci  v  uvedenej  sfére 
nemienil  pristúpiť pre  svoj hlboký  vzťah k  viere a svoje 
poslanie   v   cirkvi.   Uvedomoval   si   však,   že   jeho 
predchádzajúca dlhoročná spolupráca  so štátnou bezpečnosťou 
je  vážnym  kompromitujúcim  materiálom,  ktorý môže ohroziť 
jeho  postavenie  v  zamestnaní,  ale  najmä  v  cirkvi, kde 
požíval plnú dôveru. Nemal tiež istotu, aký rozsah poznatkov 
o jeho činnosti v cirkvi má ŠtB k dispozícii. 
Takémuto psychickému nátlaku ťažko  odolával. Malo to značný 
dopad  na  jeho  správanie  sa  a  zdravotný stav. S mnohými 
priateľmi  obmedzil alebo  úplne prerušil  kontakty, aby  im 
nespôsobil nepríjemnosti.  O svojich problémoch  sa zdôveril 
iba   v   obmedzenom   rozsahu.   O   podstate   veci  sa  z 
pochopiteľných  dôvodov  nemohol  zdôveriť.  Vedel preto, že 
pomoc  ponúkaná  jeho  priateľmi,  situáciu,  do  ktorej  sa 
dostal, nevyrieši. 
Svedok Jozef  Marášek v tejto súvislosti  uviedol, že z jeho 
správania bolo  zrejmé, že si uvedomoval,  že ho ŠtB nenechá 
na  pokoji  a  že  sa  ocitol  v  bezvýchodiskovej situácii. 
Nechcel preto prijať ani  jeho ponuku na strávenie dovolenky 
u neho na fare v Loučkách. 
Aj  príslušníci ŠtB,  ktorí ho  chceli získať  ku spolupráci 
Miloš Dospiva a JUDr. Anton Obranec uviedli, že zo správania 
sa Ing. Coufala, CSc. im bolo zrejmé, že situáciu pochopil. 
Výraznú  zmenu  v  jeho  správaní  sa  a zdravotnom stave na 
prelome  rokov 1980-1981  registrovali najmä  jeho príbuzní, 
matka  Zdeňka  Coufalová,   Věra  Foukalová,  Věra  Hornová, 
Stanislav Pazdera, Eva Spurná, Přemysl Žalák, ďalej duchovní 
Martin    Hrbča,   Stanislav    Jordan,   Gustáv   Ribanský, 
spolupracovníci  Zdeňka  Čižinská,   František  Halás,  Ing. 
Angela Kopčová, Ing. ľudmila Lajčáková, Ing. Vladimír Mišík, 
Ing. Kamil  Morvay, Ing. Libor Taliga,  Ing. Ignác Zbončák a 
ďalšie jemu blízke osoby Ing. Ján Bicko, Pavla Klíčová, Anna 
Machovičová, ale aj iní svedkovia. 
Z výpovedí menovaných vyplýva, že od konca roku 1980 na Ing. 
Coufalovi,  CSc.  bolo  badať,  že  sa  veľmi  trápi,  že je 
ustráchaný,  vyčerpaný,  smutný  a  zamĺknutý.  Ďalej z nich 
vyplýva, že so svojimi priateľmi prerušil kontakty, že sa mu 
zhoršil  zdravotný  stav,  stratil  chuť  do  jedla, schudol 
viacej  kíl,   mával  žalúdočné  potiaže,   zvýšil  spotrebu 
cigariet a kávy a stal sa upodozrievavým. 
Svedkovia Ing. Ľudmila Lajčáková,  Ing. Ladislav Sajko, Ing. 
Libor  Taliga,  Anna  Machovičová,  Pavla  Klíčová  a  ďalší 
vypovedali,   že   Ing.   Coufal,   CSc.  štátnu  bezpečnosť 
upodozrieval  aj z  toho, že   mu v  byte robí  tajné domové 
prehliadky,  že  mu  namontovala  odpočúvacie  zariadenie do 
bytu, na  pracovisko i do  jeho osobného motorového  vozidla 
zn. Trabant a napokon, že za účelom zastrašenia mu robila aj 
úpravy do technického stavu auta. 
Upodozrievanie  v  tomto  smere  však  bolo  neopodstatnené, 
nakoľko zadovážené dôkazy uvedené  zásahy do domovej slobody 
štátnou bezpečnosťou nepotvrdili. 
Ing.  Coufal,  CSc.  trpel  však  i  pocitom, že je neustále 
sledovaný.  V  tomto  smere  sa  dokonca  posťažoval i JUDr. 
Obrancovi.   Svedok   uviedol,   že   Ing.   Coufala,   CSc. 
ubezpečoval, že oni ho nesledujú a upozornil ho, že môže ísť 
aj o osoby pôsobiace v tajnej cirkvi. 
Na  možné nebezpečenstvo  zo strany  tajnej cirkvi  bol Ing. 
Coufal,  CSc. upozornený  JUDr. Antonom  Obrancom a  Milošom 
Dospivom pri tej  príležitosti, keď sa im priznal  s tým, že 
sa o výsluchoch zdôveril niektorým osobám napriek zaviazaniu 
sa  k   povinnosti  mlčanlivosti.  Uvedení   svedkovia  však 
uviedli, že pri preverovaní  tohto poznatku zistili, že Ing. 
Coufal, CSc. neprezradil nič podstatného a rozsah informácií 
nemohol ohroziť ich záujem o konšpiráciu. Upozornili ho však 
na  to,   že  ďalším  vyzrádzaním   by  sa  mohol   vystaviť 
nebezpečenstvu zo strany nelegálnej cirkvi, ktorá vie, že on 
ju  svojimi poznatkami  o jej  činnosti môže  vážne ohroziť, 
resp. ohroziť jej predstaviteľov. 
Niet pochýb o tom, že výsluchy a sledovanie jeho osoby ŠtB a 
upozornenie  na  prípadné  nebezpečenstvo  zo  strany tajnej 
cirkvi  len  vystupňovali   jeho  psychické  napätie.  Svoju 
situáciu  sa krátko  pred  smrťou  pokúsil riešiť  za pomoci 
úplatku. 
Úplatok vo výške 20 OOO Kčs odovzdal známemu RNDr. Štefanovi 
Drgoňovi,  CSc., ktorý  prisľúbil vybaviť  odpútanie záujmov 
ŠtB o jeho osobu. 
Najobsiahlejšie   svedectvo  podala   v  tomto   smere  Anna 
Machovičová.  Menovaná  vypovedala,  že  jej  koncom januára 
alebo  začiatkom  februára  1981  volal  RNDr. Štefan Drgoň, 
CSc.,  ktorý  jej  oznámil,  že  ak  Ing. Coufal, CSc. zloží 
20 000  Kčs, že sa jeho  vec zmrazí. Ďalej uviedla,  že Ing. 
Coufal, CSc. bol ochotný  uvedenú sumu zaplatiť. Zaplatil ju 
na dvakrát, pričom si od nej požičal sumu 3 000 Kčs. Asi dva 
týždne  pred svojou  smrťou odovzdal  priamo RNDr. Drgoňovi, 
CSc. časť  úplatku vo výške 14  000 Kčs. Zvyšných 6  000 Kčs 
doložil o dva alebo tri dni. 
Svedkyňa  ďalej uviedla,  že nemá  vedomosť o  tom, kde a za 
prítomnosti koho odovzdal Ing. Coufal, CSc., RNDr. Štefanovi 
Drgoňovi, CSc., sumu  14 000 Kčs, bola však  pri tom, keď sa 
za uvedeným účelom obaja  menovaní stretli v Bratislave pred 
predajňou  "Sovietska  kniha".  Napokon  uviedla,  že zvyšok 
úplatku  Ing.  Coufal,  CSc.  neodovzdával  osobne, lebo mal 
obavy zo sledovania, odoslal  ho prostredníctvom nej, pričom 
ona  peniaze  odovzdala  v  zalepenej  obálke  priamo  RNDr. 
Drgoňovi,  CSc. v  jeho  byte  za prítomnosti  jeho manželky 
Dezidérie Drgoňovej. V súvislosti s poskytnutím úplatku boli 
vypočutí aj ďalší svedkovia. 
Svedkyňa  Dezidéria  Drgoňová  uviedla,  že  nemá vedomosť o 
danej  veci  a  pokiaľ  by  jej  manžel  bol  obdržal nejaké 
peniaze, určite by jej bol o tom povedal. 
Svedok  Ing.  Bicko  uviedol,  že  sa  mu Ing. Coufal, CSc., 
zmienil o  danej veci v  tom smere, že  k odovzdaniu úplatku 
došlo v jednej  vinárni v Bratislave a že  mu vec vybavovala 
Anna  Machovičová  prostredníctvom  svojho  synovca. Na túto 
skutočnosť  bola menovaná  dopočutá, ale  zotrvala na svojej 
výpovedi s tým, že nešlo o  jej synovca, ale o RNDr. Štefana 
Drgoňa, CSc. 
Pri prešetrovaní  otázky poskytnutia úplatku  bola zisťovaná 
aj finančná situácia Ing.  Coufala, CSc. Bolo preukázané, že 
menovaný  mal  v  Slovenskej  štátnej  sporiteľni, oblastnom 
závode v Bratislave založený  sporožírový účet, na ktorm nal 
úsporu asi 50  000 Kčs. Podľa zadováženého výpisu  z účtu si 
na prelome  rokov 1980-1981 vybral  jediný vyšší obnos  a to 
5 000  Kčs dňa  13.2.1981. Z  uvedeného vyplýva,  že išlo  o 
obdobie,  kedy  podľa  výpovede  Anny  Machovičovej  došlo k 
odovzdaniu úplatku. 
Vyšetrovaním sa  nepodarilo zistiť, či  úplatok RNDr. Štefan 
Drgoň,  CSc. niekomu  odovzdal a   či vôbec  v danej  veci u 
niekoho   intervenoval.  Výsluchmi   príslušníkov  ŠtB  Jana 
Pěnčíka, Miloša  Dospivu. JUDr. Antona  Obranca, Ing. Milana 
Greguša,  Bohuša  Vavru,  Jozefa  Vavru  a  ďalších,  nebolo 
zistené, že  by nejaká osoba  intervenovala v prospech  Ing. 
Coufala,  CSc. v  tomto smere,  aby I.  Správa FMV  prestala 
operatívne   rozpracovávať   jeho    osobu.   Naopak,   bolo 
preukázané, že prevzatím úplatku RNDr. Drgoňom, CSc. nedošlo 
k obmedzeniu záujmu ŠtB o Ing. Coufala, CSc. Túto skutočnosť 
si  menovaný  čoraz  viac  uvedomoval.  Okrem  iných dôkazov 
nasvedčuje tomu aj jeho správanie sa tesne pred smrťou. 
V dňoch  21. až  22.2.1981  bol  poslednýkrát na  návšteve u 
svojich  rodičov  na  Morave,  v  Kostelnici  na  Hané. Jeho 
rodičia Leopold a  Zdeňka Coufaloví uviedli, že sa  im syn o 
svojich problémoch nezdvôveril. Matka ďalej uviedla, že mala 
dojem, že je chorý. Znovu  bol smutný a veľmi zamyslený. Pri 
odchode sa s ňou nerozlúčil tak ako inokedy, povedal jej iba 
zbohom. Jeho  otec vypovedal obdobne,  aj s ním  sa rozlúčil 
iba uvedeným pozdravom. 
Príbuzná Věra  Hornová a Eva  Spurná, ktoré ho  videli počas 
tejto  návštevy u  jeho rodičov  uviedli, že  bol úplne iný, 
vydesený, nebol vo svojej koži. 
Svedkýňa Pavla Klíčová, s  ktorou cestoval Ing. Coufal, CSc. 
naposledy  na Moravu  a späť  uviedla, že  jej menovaný  pri 
rozchode  v  mestskej  hromadnej   doprave  v  Bratislave  v 
súvislosti  so  svojimi  problémami  so štátnou bezpečnosťou 
uviedol  zvláštnu   vetu:  "Tu  mi   ide  o  život".   Ďalej 
vypovedala, že ho na druhý deň vyhľadala v práci. Všimla si, 
že bol veľmi  obozretný, mal o ňu obavy, aby  ju s ním nikdo 
nevidel. Potom ju  požiadal o odovzdanie obálky s  2 000 Kčs 
Anne  Machovičovej  s  tým,  že  zvyšok  jej  doloží, ako sa 
dohodli (išlo o vrátenie časti  pôžičky). Keď sa ho opýtala, 
kedy pôjdu zase na Moravu,  povedal jej, že ako obvykle, ale 
že sa ešte ozve. 
Aj jeho  spolupracovníci si všimli, že  sa správal zvláštne. 
Svedkyňa  Marta  Adame  uviedla,  že  keď  ho chcela o niečo 
požiadať,   reagoval  hystericky.   Spolupracovníci  Štefana 
Halienka, Ing.  Bohumír Pechočiak a  Ing. Libor Taliga  zase 
vypovedali,  že sa  od kolegov  dozvedeli, že  ich naliehavo 
hľadal. Ing.  Ľudmila Lajčáková si všimla,  že pôsobil veľmi 
vystrašene a roztržite. Okolo 15-tej hodiny prišiel za ňou a 
dal jej dve 500-korunové bankovky s  tým, aby ich dala na 20 
omší na jeho  úmysel. Bolo jej to divné,  nevedela o čo ide, 
ale  neopýtala sa  ho na  vec, lebo  povedal, že niekam musí 
ísť, že ho budú zase vyšetrovať. 
Po  pracovnej dobe  ho videli  ešte svedkovia  Ing. Ladislav 
Sajko a Ing. Eugénia Kiselová.  Aj keď podľa nich na rozdiel 
od  predchádzajúcich  svedkov   Ing.  Coufal,  CSc.  pôsobil 
vyrovnaným dojmom, z daľších  dôkazov vyplýva, že skutočnosť 
bola iná. 
Ing.  Coufal, CSc.  sa nevedel   zmieriť s  tým, že  nemá na 
výber, že do úvahy prichádza  u neho len prijatie spolupráce 
so štátnou  bezpečnosťou. Brániac sa tejto  realite začal sa 
zapodievať  myšlienkou  spáchania  samovraždy.  Aj keď podľa 
výpovedí    väčšiny    vypočutých    svedkov    neprejavoval 
samovražedné  úmysly, predsa  len vyššie  uvedené momenty  v 
jeho  správaní  sa  v  posledných  dňoch  jeho života, ale i 
ďalšie  zadovážené dôkazy  nasvedčujú tomu,  že Ing. Coufal, 
CSc. videl svoju bezvýchodiskovú situáciu iba v samovražde. 
Závažným dôkazom  v tomto smere  je výpoveď duchovného  Jána 
Malého, ktorý ho pochovával. Menovaný uviedol, že asi týždeň 
po   pohrebe  ho   navštívila  matka   nebohého,  ktorá   mu 
reprodukovala   obsah  jej   rozhovoru  s   istou  paňou   z 
Bratislavy,  ktorá jej  synovi upratovala.  Tejto panej  mal 
Ing. Coufal, CSc. asi týždeň  pred svojou smrťou povedať, že 
ho priťahuje kuchynský  nôž, na čo mu ona  mala povedať, aby 
išiel  k  lekárovi,  lebo  sa  zblázni.  Ďalej  svedok  Malý 
uviedol, že Zdeňka Coufalová mu v rámci tohto rozhovoru tiež 
povedala, že  uvedenej panej vytkla, prečo  ten nôž pred jej 
synom neukryla. 
Vyšetrovaním bolo preukázané, že osobou, o ktorej rozprávala 
Zdeňka  Coufalová  svedkovi  Malému,  bola Anna Machovičová. 
Táto svedkyňa  pri dopočutí poprela,  že by sa  bol pred ňou 
Ing.  Coufal, CSc.  vyjadril v  uvedenom smere.  Aj svedkyňa 
Coufalová  poprela tvrdenie  svedka Malého.  Priznala iba tú 
skutočnosť, že ho krátko po pohrebe skutočne navštívila a to 
za účelom zaplatenia cirkevného obradu na pohrebe. 
Pri hodnotení vierohodnosti výpovedí uvedených troch svedkov 
treba  poukázať na  tú skutočnosť,  že svedkyne  Coufalová a 
Machovičová vypovedali pod silným vplyvom emócií vzhľadom na 
ich blízky vzťah  k nebohému. Nie je zanedbateľné  aj to, že 
po  množstve bezúspešných  pokusov o  objektívne prešetrenie 
príčin úmrtia obe nadobudli  postupne silné presvedčenie, že 
išlo o vraždu. Je pritom možné, že uvedený moment v správaní 
sa  Ing.  Coufala,  CSc.  obe  svedkyne  vzhľadom  na  tieto 
skutočnosti  podcenili.  Za  vierohodnú  treba  preto  treba 
považovať  výpoveď svedka  Jána Malého,  ktorý v  danej veci 
vypovedal úplne nezaujate. Navyše  i vzhľadom na jeho osobu, 
že ide  o duchovného, ale  i ďalšie zadovážené  dôkazy, niet 
dôvodu pochybovať o pravdivosti jeho výpovede. 
 
Pokračovanie v budúcom čísle. 
 
Vladimír   PAVLÍK 
 
Dodatok: PROSÍM  VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO  KAUZE NIEČO VEDIA, 
ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM. 
 




Čas zpracování: 0.34 s
Zpracováno 7 záznamů

Tento seznam má pouze informativní charakter, je neprodejný a byl pořízen na internetu
dne: 25.08.2019, 16:04:04 hod.

Informace jsou čerpány z databáze N.I.T.C., s.r.o., aktualizované dne 01.05.2000
Obsahové připomínky a reklamace zasílejte na adresu petr@cibulka.cz


Copyright © 1999 GreenBottle Software



TOPlist