Necenzurované Noviny
ročník 4, výtisk 1
Budú vrahovia P. Coufala potrstaní?


 
6. časť 
 
Zo spolupracovníkov napríklad Marta Adame uviedla, že nebohý 
mal  preliačeninu na  čele, zvláštny,  tenký prepadnutý nos, 
prsty akoby  prejdené valcom. Podľa  Ing. Libora Taligu  mal 
nos zdeformovaný, umelo dotváraný, na čele mal zranenie  ako 
prevalenie lebky,  plasticky zakryté, prsty  ako doudierané, 
namodralé,  ústa mal  nabok a  tvár ako  dobitú. Podľa  Ing. 
Ignáca Zbončáka mal tvár úzku stiahnutú, zmenený nos. 
Obdobne  vypovedali  i  ďalší  účastníci  pohrebu. Svätopluk 
Gefing  videl  ranu  na  čele  niečim  zapudrovanú a fialové 
nechty  pôsobili  podľa  neho  neprirodzene. Podľa Vladimíra 
Mezla  a  Miloslava  Skopala  mal  modré  nechty  a  na čele 
zapudrované   zranenie.   Niektorí   z   menovaných  svedkov 
registrovali aj rezné rany na zápästiach. 
Pri  dovoze  telesných  pozostatkov  Ing.  Coufala,  CSc. do 
Hrubčíc  boli  prítomné  kostolníčka  Vojtěška  Rihošková  a 
Vlasta Kabilková. Podľa svedkyne Rihoškovej mal nebohý okrem 
rezných rán  na zápästiach i po  obvode ľavého zápästia kožu 
ružovej farby v podobe prúžku  ako od prádelnej šnúry, nešlo 
však  o zárez  do kože.  Na čele  mal rozsiahle zranenie ako 
dlaň neurčitého tvaru so zodratou  kožou, menšiu ranu mal za 
obočím vľavo na spánku o dĺžke asi 2 cm, prsty mal pomačkané 
a pod nechtami začernalé. Priznala,  že mala záujem rozopnúť 
košeľu nebohého  a pozrieť si  ostatné časti tela,  keď však 
rozopla prvý  gombík, išlo okolo  práve vozidlo VB,  čoho sa 
obe zľakli a od ďalšej prehliadky tela upustili. 
Obdobne vypovedala i Vlasta Kabilková. 
Pri  hodnotení   vyššie  uvedených  svedeckých   výpovedí  a 
porovnaní s ostatným dôkazovým materiálom treba konštatovať, 
že mnohé  pozorovania svedkov boli laické.  Je síce pravdou, 
že nepatrné rozdiely boli  v nálezoch pri vonkajšej ohliadke 
mŕtvoly  znalcami a  ohliadajúcou lekárkou,  tieto boli však 
ďalšími dôkazmi odstránené. Zmeny na telesných pozostatkoch, 
ktoré  registrovali  svedkovia  mimo  nálezov  zistených pri 
pitve  nastali  dôsledkom  pitvy  a  prirodzených posmrtných 
zmien. Okrem znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva 
nasvedčujú  tomu  i  výpovede  oboch  znalcov,  ohliadajúcej 
lekárky a závery kontrolného znaleckého posudku. 
MUDr.  Janka  Oberučová  zotrvala  na  objektívnosti správy, 
ktorú napísala.  Uviedla, že zaznamenala  do nej všetko,  čo 
zistila vlastným pozorovaním a prehliadkou zomrelého. 
Prof.  MUDr.  Milan  Kokavec  prehlásil,  že  sa  pridržiava 
pôvodne podaného znaleckého posudku. Ku povrchovým zodretiam 
pokožky na  chrbáte, drobnej odrenine  kože hnedej farby  na 
spánku vľavo, drobnému zodretiu pokožky na zadnej časti krku 
vpravo, drobnej odrenine na  brade, drobnej odrenine na čele 
vľavo a  drobnej tržnozhmoždenej rane na  obočí vľavo, ktoré 
obsahovala   naviac   správa   ohliadajúcej   lekárky  MUDr. 
Oberučovej, uviedol, že tieto  poranenia nejavili podľa neho 
známky vzniku  zaživa, mohlo ísť o  hojací proces a niektoré 
poranenia mohli  zmiznúť umytím mŕtvoly  a preto ich  znalci 
nemuseli registrovať. 
Ďalej uviedol, že z vlastnej iniciatívy vykonali sérologické 
vyšetrenie vzorky krvi z dýky, ktorá bola privezená na Ústav 
súdneho lekárstva LFUK  a toxikologicko-chemické vyšetrenie. 
Uvedenými vyšetreniami bolo zistené,  že na dýke bola ľudská 
krv skupinovej  príslušnosti "O"Rh negatív,  teda takej, akú 
mal Ing. Coufal, CSc. Toxikologicko-chemickým vyšetrením bol 
zistený  metan v  pľúcnych  skliepkoch,  z čoho  vyplýva, že 
nebohý  vdýchol iba  malé množstvo  plynu, ktoré nespôsobilo 
otravu  kysličníkom  uhoľnatým.  Prítomnosť  liečív  v  krvi 
nebola zistená. 
Vystúple   oko   po   pitve   vysvetlil   možnosťou   vzniku 
vnútroočného  tlaku  následkom  tvorby  plynov  a hnilobných 
zmien.   Hnilobným  procesom   odôvodnil  aj   zmeny,  ktoré 
svedkovia  videli na  prstoch. Poznamenal  tiež, že  rozsach 
zranení neviedol okamžite ku smrti, viedol najprv k šokovému 
stavu  z   krvácania,  počas  ktorého   sa  poškodený  mohol 
pohybovať  v  priestore  bytu  a  spôsobiť  si ďalšie drobné 
povrchové  zranenia.  Pri  včasnej   pomoci  sa  dalo  smrti 
zabrániť. 
Znalec  MUDr.  Jaroslav  Sochor  sa  jednoznačne  k  nálezom 
konštatovaným naviac MUDr.  Oberučovou nevedel pre viacročný 
odstup  vyjadriť.  Uviedol  však,  že  podľa  povahy nešlo o 
zranenia,  ktoré  by  boli  významné  pre  závery znaleckého 
posudku, lebo nemohli ohroziť  život a nemohli ani vysvetliť 
jeho  smrť iným  spôsobom. Zmeny,  ktoré pozorovali  na tele 
nebohého  svedkovia,  považuje  tiež  za dôsledky hnilobného 
procesu.  Vnútorne  je  presvedčený,  že  išlo o samovraždu. 
Dodal,  že  od  svedkyne  Coufalovej  vie,  že  nebohý trpel 
depresiami, uzavretosťou a plačlivosťou.  Zistilo sa, že bol 
aj liečený na psychiatrii. 
Kontrolný  znalecký  posudok  z  odvetvia  súdneho lekárstva 
podali Doc. MUDr. Přemysl Strejc, DrSc. a MUDr. Michal Beran 
z Ústavu súdneho lekárstva LF UK Praha. 
Znalci v  záveroch svojho posudku uviedli,  že z predloženej 
súdno-lekárskej  dokumentácie možno  usudzovať na  správnosť 
súdnolekárskych záverov znalcov Prof. MUDr. Kokavca, DrSc. a 
MUDr. Sochora. Ku zraneniam,  ktoré uviedla vo svojej správe 
MUDr.  Oberučová,  naviac  oproti  zraneniam konštatovaným v 
pitevnom  protokole, uviedli,  že uvedené  zranenia vznikajú 
násilím  tupým  predmetom  neveľkej  intenzity,  poznamenali 
však,  že podmienky  k prehliadke  zomrelého sú  spravidla v 
podstate lepšie  v pitevni, než  na mieste ohliadky  mŕtvoly 
(naznačovali tým,  že niektoré konštatované  drobné zranenia 
nemuseli byť  v skutočnosti zraneniami). Pokiaľ  ide o zmeny 
na  tele nebohého,  ktoré uvádzali  svedkovia na  rozdiel od 
nálezov zistených  pri pitve, znalci  uviedli, že pre  tieto 
pozorovania svedkov nie sú žiadne podklady jednak v nálezoch 
znalcov,   ani  v   správe  MUDr.   Oberučovej.  Niektoré  z 
uvádzaných zmien by bolo  možné vysvetliť posmrtnými zmenami 
a stavom  po pitve.  Znalci však  poznamenali, že  svedkovia 
videli mŕtvolu až po značnom  časovom odstupe po smrti, t.j. 
po 27. 2. 1981 po vykonanej pitve. 
Pri  vyhodnocovaní dôkazov  vzťahujúcim sa  ku zraneniam  na 
tele  nebohého treba  však zdôrazniť  aj ďalšie skutočnosti. 
Žiaden zo svedkov nevidel mŕtvolu pred pitvou. 
Z dôkazov  zadovážených  pred  pitvou,  najmä  z vyhotovenej 
fotodokumentácie,  vyplýva, že  nebohý mal  tvár, oči,  nos, 
zuby  i  pery  v  obvyklej  konfigurácii. Z fotodokumentácie 
vyhotovenej  na  Ústave  súdneho  lekárstva  vyplýva aj táto 
skutočnosť, že  ani zranenie na čele  nebohého nebolo takého 
charakteru,   že    by   išlo   o    poškodenie   lebky.   Z 
fotodokumentácie  je zrejmé,  že skutočne  išlo o  povrchovú 
odreninu  kože tak,  ako to  do záznamu  uviedla ohliadajúca 
lekárka a ako to konštatovali aj znalci pri pitve. 
Ďalej treba v tejto súvislosti  uviesť, že u mnohých svedkov 
zohral  istú úlohu  aj  faktor  času a  emócie. Niektorým sa 
zdalo,  že  nebohý  mal  prsty  načernalé,  iným modré alebo 
fialové. Niektorým  sa rana na  čele javila ako  prerazenina 
lebky,  niektorým  ako  odrenina  a  podaktorí  sa  nevedeli 
vyjadriť,  akého  charakteru  bolo  toto  zranenie.  Emóciam 
najviac  podľahla  matka   nebohého  Zdeňka  Coufalová.  Pri 
výsluchoch vypovedala  o tom, ktoré predmety  si uschovala z 
bytu  svojho syna  na dôkaz   toho, že  jej syn  bol rôznymi 
spôsobmi  fyzicky  týraný.  Predložila  napríklad  hliníkový 
20-litrový hrniec, na ktorom  mala byť podľa nej priškvarená 
koža jej syna. Biologickou  expertízou vykonanou Správou ZNB 
hl.  mesta  Bratislavy  a   Zsl.  kraja  v  Bratislave  bolo 
ustálené,  že  na  hrnci  neboli  okrem  fragmentov vlasov a 
chlpov žiadne iné biologické látky. 
Svedkyňa  predložila  aj  ďalšie  predmety  a odevné zvršky, 
ktoré mali  dokumentovať prítomnosť krvi  jej syna a  teda i 
známky  po mučení  i v  čase dlhšom  pred smrťou. Tieto veci 
boli tiež  predmetom biologickej expertízy.  Na predložených 
veciach bola preukázaná prítomnosť  krvi na bielej návliečke 
na paplón a na kovových manžetách. Na návliečke bola zistená 
ľudská   krv  skupinovej   vlastnosti  "O"   a  na  kovových 
manžetových gombíkoch bola  síce preukázaná prítomnosť krvi, 
ale pre jej nepatrné  množstvo nebolo možné spoľahlivo určiť 
druhovú  príslušnosť, ani  skupinovú vlastnosť.  Z výsledkov 
expertízy jednoznačne  vyplýva, že na  niektorých predmetoch 
bola   zistená  krv,   táto  skutočnosť   však  nenasvedčuje 
automaticky  fyzickému  mučeniu  Ing.  Coufala, CSc. Naopak, 
prítomnosť  v krvi  na uvedených  predmetoch dokumentuje  tú 
skutočnosť, že  v byte nebohého skutočne  bolo takmer všetko 
potriesnené krvou.  Veď podľa znalcov sa  nebohý pred smrťou 
po vzniku rezných rán na horných končatinách v šokovom stave 
ešte mohol  pohybovať po byte. Dokonca  také dôkazy, že boli 
nájdené  zakrvavené predmety,  ako  napr.  obal a  papier od 
žiletiek, otvorenie kohútikov na plynovom šporáku a pod. len 
nasvedčujú tomu, že nebohý v čase páchania samovraždy hľadal 
vhodný zraňujúci predmet a spôsob rýchlejšieho usmrtenia. 
Svedkyňa Coufalová tiež uviedla, že  jej syn bol za zápästie 
jednej ruky priviazaný bavlnenou šnúrou  na prádlo a tak bol 
mučený,  že  mu  bola  tiež  do  úst  vložená  súčiastka  od 
vodovodu,   aby  nemohol   kričať,  že   mu  telo   škvarili 
zapaľovačom na plyn, čoho dôkazom  má byť prepálená šnúra na 
zapaľovači a pod. Pre žiadne  z týchto tvrdení svedkyne niet 
dôkazov.   Naopak,  z   výsledkov  vyšetrovania  jednoznačne 
vyplýva, že syn svedkyne nebol ani predtým, ani v čase tesne 
pred smrťou mučený alebo bitý. 
V priebehu   došetrovania   veci   Mestskou   správou  VB  v 
Bratislave      vyšetrovateľ      vyžiadal      z     Odboru 
kriminalistickotechnických  expertíz  MS   VB  v  Bratislave 
znalecký posudok z biológie  za účelom zistenia krvných stôp 
na jednom kuchynskom noži o dĺžke 27,2 cm, dvoch žiletkách a 
jednom  kuse  bavlnenej  šnúry  na  prádlo, ktoré predložila 
matka nebohého.  Znaleckým skúmaním bolo zistené,  že krv sa 
nachádzala iba na dvoch  kusoch žiletiek zjavne používaných, 
ktoré  však pre  nepatrné množstvo  nepostačovali k ďalšiemu 
skúmaniu. 
Vyšetrovateľ MS VB v Bratislave pribral do konania aj znalca 
z odboru   zdravotníctva,  odvetvia   klinickej,  forenznej, 
vývojovej  psychológie, Doc.  PhDr. Gejzu  Dobrotku, CSc. za 
účelom  podania rekonštruktívneho  znaleckého posudku. Podľa 
záverov tohto posudku pravdepodobnosť, že pri násilnej smrti 
Ing.  Coufala,  CSc.  išlo  o  samovraždu,  je  pozitívne na 
hranici  istoty a  to  jadnak  na báze  analýzy objektívnych 
okolností   podľa   dokumentácie,    ako   aj   na   základe 
rekonštrukcie  osobnostného vývinu  a anomálií  poškodeného. 
Podľa  znalca  motívom  samovraždy  Ing.  Coufala,  CSc. bol 
akútny strach zo  spoločenských následkov nezdaru "vykúpenia 
sa"  z  vydierania,  pričom  hlboké  náboženské presvedčenie 
nestačilo kompenzovať  tento paranoidne zafarbený  strach. K 
týmto  záverom  posudku  treba  však  podotknúť,  že  znalec 
vychádzal   iba   z   dôkazov,   zadovážených  pri  pôvodnom 
vyšetrovaní.  Neboli mu  teda známe  tie skutočnosti,  ktoré 
vyšli  najavo  pri  tomto  vyšetrovaní,  najmä  pokiaľ ide o 
záujem  ŠtB  o  osobu  Ing.  Coufala,  CSc.  a teda mu nebol 
jednoznačne   známy   motív   samovraždy,   aj  keď  správne 
predpokladal, že  u nebohého išlo o  strach zo spoločenských 
následkov,  ktorý  ďaleko   prevýšil  nad  jeho  náboženským 
presvedčením. 
Pri hodnotení zadovážených  dôkazov treba ďalej konštatovať, 
že  niet  dôvodu  neveriť  znalcom,  ktorí  podávali pôvodný 
znalecký posudok z odvetvia  súdneho lekárstva, ani znalcovi 
Doc. PhDr. Dobrotkovi, CSc., ďalej MUDr. Oberučovej, znalcom 
ktorí podávali kontrolný znalecký  posudok, ale ani svedkom, 
ktorí boli  na mieste nálezu  mŕtvoly z Obvodnej  správy ZNB 
Bratislava IV a Mestskej správy VB v Bratislave. Ani jeden z 
menovaných  neuviedol, že  by  bol  niekým, hoci  aj štátnou 
bezpečnosťou, ovplyvňovaný. Ovplyvňovanie nebolo zistené ani 
u vypočutých  vyšetrovateľov  VB,  ktorí  vyšetrovali úmrtie 
Ing. Coufala,  CSc., JUDr. Vladimíra Címu,  Ondreja Maráka a 
Ivana  Hromníka.  Aj  keď  podľa  výpovede  člena výjazdovej 
skupiny vyšetrovateľa  VB JUDr. Ondreja  Kukuka vec mala  po 
ňom  prevziať ŠtB,  vyšetrovaním bolo  zistené, ako  už bolo 
vyššie  uvedené,  že  ŠtB  vec  nepreberala na vyšetrovanie, 
vykonala  v  byte  iba  prehliadku,  aj  to  až  po vykonaní 
prvotných úkonov. 
V tejto súvislosti treba však tiež uviesť, že nepochybne pri 
dôslednom prístupe  vyšetrovateľov VB k  vyšetrovaniu daného 
prípadu  mnohé  svedkami  namietané  skutočnosti  mohli  byť 
objasnené.   Napríklad   bolo   zistené,   že   v   koncepte 
vyšetrovacieho spisu  Obvodnej správy ZNB  Bratislava IV bol 
založený  pokyn  náčelníka   Obvodnej  správy  JUDr.  Antona 
Cicáka,  ktorý  v  prípade  jeho  splnenia  by  bol viedol k 
objasneniu viacerých tých skutočností, ktoré boli zistené až 
týmto   vyšetrovaním,  ale   pokyn  zostal   nesplnený.  Bol 
adresovaný vtedajšiemu náčelníkovi oddelenia vyšetrovania VB 
Alojzovi  Uhercovi,  ktorý  mal  okrem iného prostredníctvom 
zástupcu  náčelníka Obvodnej  správy JUDr.  Jaroslava Tomana 
zistiť  pracovníkov  I.  Správy  FMV,  ktorí  boli na mieste 
nálezu  mŕtvoly. Svedok  JUDr. Cicák  si už  pre odstup času 
nevedel  spomenúť,  odkiaľ  získal  informáciu o prítomnosti 
pracovníkov  I.  Správy  FMV  na  mieste  nálezu  mŕtvoly (v 
skutočnosti  išlo  o  jedného  pracovníka  Miloša  Dospivu). 
Svedok Alojz Uherec sa zase  vôbec nevedel rozpamätať na to, 
či   uvedený  pokyn   vôbec  videl.   Nevšimol  si   ho  ani 
vyšetrovateľ  VB  Ivan  Hromík,  ktorý  úmrtie došetroval na 
Mestskej  správe VB  v Bratislave  v roku  1982, hoci  mal k 
dispozícii koncept vyšetrovacieho  spisu Obvodnej správy ZNB 
Bratislava IV. 
Svedkyňa  Coufalová vo  svojich sťažnostiach  namietala i tú 
skutočnosť,  že  v  čase  smrti  jej  syna  nájomníci počuli 
volanie  o pomoc  a hluk,  akoby niekto  sťahoval nábytok. K 
veci  boli  preto  vypočutí   aj  viacerí  nájomníci  vchodu 
obytného bloku,  v ktorom býval  Ing. Coufal, CSc.  (výsluch 
nájomníkov z iných vchodov neprichádzal do úvahy vzhľadom na 
spôsob architektonického riešenia obytného bloku). Ani jeden 
z vypočutých svedkov však uvádzané skutočnosti nepotvrdil. 
Bolo zistené,  že susedmi Ing. Coufala,  CSc. na 8. poschodí 
boli Zuzana Neubauerová a v protiľahlých bytoch Rudolf Huber 
a Ing.  Peter Križan.  Svedkyňa Neubauerová  uviedla, že ona 
bola  v  čase  úmrtia  menovaného  odcestovaná. Svedok Huber 
uviedol,  že  kritického  večera  sa  zdržiaval u nájomníčky 
Alžbety Koczmannovej na 6. poschodí  až do 22. hodiny. Potom 
sa vrátil  domov, ale žiaden  krik, ani hluk  neregistroval. 
Ing. Peter  Križan si pre  odstup času nevedel  spomenúť, či 
kritického večera sa zdržiaval vo  svojom byte, alebo či bol 
u svojej manželky  v byte na  1. poschodí. Nič  podozrivé si 
však v tom období nevšimol. 
 
Pokračovanie v budúcom čísle. 
 
 
Vladimír  PAVLÍK 
 
Dodatok: PROSÍM  VŠETKÝCH, KTORÍ O TEJTO  KAUZE NIEČO VEDIA, 
ABY NEMLČALI. MLČANÍM A ZBABELOSŤOU NAHRÁVATE VRAHOM. 
 




Čas zpracování: 0.28 s
Zpracováno 7 záznamů

Tento seznam má pouze informativní charakter, je neprodejný a byl pořízen na internetu
dne: 22.02.2019, 22:10:48 hod.

Informace jsou čerpány z databáze N.I.T.C., s.r.o., aktualizované dne 01.05.2000
Obsahové připomínky a reklamace zasílejte na adresu petr@cibulka.cz


Copyright © 1999 GreenBottle Software



TOPlist